Gréckokatolícky kňazský seminár

blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove

Zbor sv. Romana Sladkopevca

Spev je jedným z prirodzených spôsobov človeka, ako vyjadriť vnútorné bohatstvo, ktoré nosí v sebe. Pre človeka nosiaceho v sebe najcennejší poklad, samého Boha, sa spev stáva jeho oslavou a spôsobom hlásania krásy Božej lásky.

65275456_Roman_Sladkopevec-212x300

Mužský spevácky Zbor svätého Romana Sladkopevca, ktorého členovia sú seminaristi Gréckokatolíckeho seminára blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča v Prešove, si minulého roku pripomenul 20. výročie svojho vzniku. Nešlo však len o spomienku na historickú skutočnosť založenia nášho zboru, ale v prvom rade o pripomenutie si túžby vtedajších bratov seminaristov a duchovných otcov oslavovať Božie meno najkrajším nástrojom – ľudským hlasom. Myšlienka založenia speváckeho zboru v gréckokatolíckom seminári našla najväčšiu podporu u vtedajšieho pomocného prešovského biskupa Milana Chautura CSsR, o. Mgr. Vojtecha Boháča a rektora kňazského seminára o. Mgr. Františka Puciho. Za dátum jeho vzniku  možno pokladať marec 1993. Prvým dirigentom bol študent GTF Šimon Marinčák.

            Náš Boh je krásny a aj všetko, čo stvoril, je krásne. Bratia, zasiahnutí jeho krásou, hlasným spevom ohlasujú do celého sveta radostnú zvesť o Kráse. Zvesť o Božej kráse mocne zaznieva v slovách byzantských obradov, ktorých je náš zbor ich ohlasujúcim svedkom. Táto Krása zostúpila na svet, aby nezahynul nikto z ľudí, ale aby našiel spásu svojej duše.

Spev je nositeľom bohatstva a Tradície kresťanského východu a pokračovateľom misie sv. Cyrila a Metoda, ktorá mala predovšetkým duchovný rozmer. Zbor, ktorý popri svojom speve nemá duchovnú myšlienku, nedokáže osloviť len technickou profesionalitou.

Zborový chrámový spev nie je len akýmsi spevom, ale je nástrojom Božieho Ducha a nástrojom Kristovho evanjelia. Je to služba bratom a sestrám Kristovej cirkvi, ktorá im pomáha nasmerovať všetky svoje zmysly na Boha, aby sa Božie deti stretli so svojím Spasiteľom a Vykupiteľom. Často si bratia seminaristi medzi sebou pripomínajú význam chrámového zborového spevu v našej Gréckokatolíckej cirkvi, aby sa nestratil pravý zmysel a nasmerovanie na Krista.

V zbore sa od jeho založenia vystriedalo mnoho členov a viedli ho niekoľkí dirigenti. V súčasnosti je dirigentom seminarista Tomáš Pecúch.

Zbor počas svojej niekoľkoročnej existencie vydal 3 audio nahrávky (Milujem ťa
Pane, Tebe Pane, Chváľte meno Pánovo) a navštívil, okrem Slovenska, aj niekoľko iných krajín, napr.: Poľsko, Českú republiku, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Portugalsko, Taliansko, Maďarsko, Ukrajinu a USA. Pri návšteve cudzej krajiny bratia seminaristi zažívajú zjednotenie sa s inými ľuďmi prostredníctvom spevu, a napriek jazykovej bariére, opäť práve vďaka spevu, môžu vnímať spoločný cieľ, ktorým nie je nik iný ako sám Pán Ježiš.

 Chrámový spev Zboru sv. Romana Sladkopevca často oslovuje aj samotných členov, lebo pri zaznení nádherných Božích slov piesne ich Svätý Duch pozýva k čistej láske k Bohu a k blížnemu. Vlastný spev ich vovádza do tajomstva vzťahu s Božím Duchom.

Dnes, po viac ako dvadsiatich rokoch fungovania, si náš zbor uvedomuje svoje poslanie v Cirkvi, ktorým je priniesť Krista takého, kým skutočne je.

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: budem ti spievať a hrať. Prebuď sa, duša moja, Prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

(Ž 108, 2 – 3)

 

Gréckokatolícky kňazský seminár blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove 2016