Duchovné slovo

Gréckokatolícky kňazský seminár

blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove

Dôležitá úloha duchovenstva na ceste do budúcnosti II.

Povolanie, to nie je len pozvanie vstúpiť do seminára, ale aj Bohom zverená úloha, ktorá dáva zvláštny charakter životu človeka, ktorý počul Pánovo pozvanie a chce sa čo najlepšie pripraviť na jej dobré plnenie.

 

Kňaz – učiteľ

Keď Ježiš Kristus, ako nám to odovzdali apoštoli a evanjelisti, začal svoje verejné účinkovanie, učil a robil zázraky. Hlavnou náplňou jeho účinkovania boli slová a zázraky mu slúžili ako znamenia, ktorými umocňoval svoje učenie. Ježiš Kristus založil Cirkev, aby ona cez stáročia odovzdávala Jeho spásonosné dielo. Cirkev uskutočňuje svoju úlohu cez kňazov. Učiteľský úrad kňaza kladie na neho veľké požiadavky. Najsamprv sa on sám musí dobre naučiť a pochopiť Božiu náuku, aby ju mohol odovzdávať jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom. Každý seminarista má byť usilovný a byť si vedomý veľkej zodpovednosti voči tým, ktorým bude pomáhať chápať Boží zákon. Roky strávené v seminári sú iba začiatkom. Je to málo, aby sme poznali Božie učenie. Počas svojho života je kňaz  povinný prehlbovať a sprítomňovať svoje teologické vedomosti a ostatné učenie. Dobrý kňaz má rád knihy a snaží sa spoznávať rôzne aspekty ľudského života. Má byť erudovaným, nie pre ľudskú slávu alebo samochválu, ale preto, aby mohol lepšie pochopiť Božiu a ľudskú pravdu. Kňazovi nestačí byť len nábožným, musí byť osvieteným, aby jeho nábožnosť mohla efektívne pôsobiť. Postupné samovzdelávanie v intelektuálnom smere je veľmi dôležité ako aj permanentná duchovná formácia.

Kňaz má veľmi veľa príležitostí byť učiteľom. Veriaci národ chce od neho počuť učenie autority. Najdôležitejšia je preňho homília – živé Božie slovo. Veľmi silno počuť kritiku svetských ľudí, mladších i starších na kvalitu homílií. Mnoho z nich sa vnútorne vypína, keď sa počas svätej liturgie začína homília. Iní demonštratívne vychádzajú z chrámu. Malo by to takto byť? Obvykle nie. Čo je príčinou takejto situácie? Veľa kňazov neprikladá vážnosť homílie pre duchovné budovanie spoločenstva, jednoducho, nevynakladajú úsilie – námahu, aby svojim ľuďom podávali zdravý pokrm pre dušu. Niektorý z nich povie: „Nemám talent, neviem, nie som Jánom Zlatoústym“. Je normálne, že každý z kňazov má rôzne schopnosti, ale nemôžeme zabudnúť, že úspech homílie nezávisí od krasorečnenia, ale od pochopiteľného vysvetľovania Božej pravdy. Tajomstvo dobrej homílie spočíva v jej príprave. Solídnu homíliu môže pripraviť každý kňaz, ktorý sa starostlivo pripravoval na kňazstvo v seminári. Je potrebné len chcieť posvätiť dostatok času pre túto dôležitú úlohu. Nedoceňovať dôležitosť homílie je v protiklade s príkladom samotného Spasiteľa.

Kňaz môže učiť aj iným spôsobom. Poučením pri sviatosti zmierenia, radou jednotlivým ľuďom, ktorí sa na neho obracajú s prosbou o pomoc, príhovorom na rôznych farských stretnutiach, článkami vo farskom bulletine alebo eparchiálnom časopise. Toto všetko sú spôsoby, ktoré môžeme použiť a na ktoré je potrebné sa náležite pripraviť.

Kázať Božie slovo kladie ešte jednu dôležitú podmienku pred kňaza. Je to to, aby veril tomu, čo káže. Dosvedčuje to príkladom svojho života. U kňaza musia slová a skutky viesť k jednému cieľu. Dobré svedectvo kňaza je doplnením Božej náuky, ktorá vychádza z jeho úst. Nedobrý príklad kňaza je veľkou ujmou pre dušu, ktorá hľadá Boha. Kto môže kázať? Musí to byť len svätý človek? Nikto z nás nie je takým svätým, žeby sme si mohli privlastniť Ježišove slová: „Kto z vás ma usvedčí z hriechu“. A predsa každý z nás je povinný pokorne a veľmi vytrvalo žiť podľa Božieho zákona, lebo toto naše úsilie očakávajú od nás nám zverené duše, ale aj tí, ktorí hľadajú ospravedlnenie pre seba v našich pádoch.

Často počujeme otázku: „Ktorá farnosť je dobrou?“ Niekto povie, že tá, ktorá je dobre zorganizovaná, alebo tá, ktorá má veľký majetok. Správnou odpoveďou je, že tá farnosť je dobrou, ktorej ľudia sú hriešni, lebo Cirkev je zložená z hriešnych ľudí, ktorí sa snažia z plných síl žiť podľa Božích prikázaní a medzi nimi je na prvom mieste ich kňaz. Vo všetkom, čo on robí, má dominovať túžba ako najlepšie plniť Boží a cirkevný príkaz.

Cirkevná služba

Sviatosť kňazstva posväcuje osobu, ktorá ju prijíma a dáva sa k dispozícii pre službu Cirkvi. Výraz „služba“ sa interpretuje rôzne. Niekto chápe službu ako celkové podriadenie sa spoločenstvu, podľa ktorého by mal kňaz vykonávať všetko tak, ako mu to spoločenstvo nariadi. Iný pohľad je takýto:  – kňaz má spoločenstvu hovoriť to, čo je pre nich príjemné a vo všetkom im ísť v ústrety. Obidva tieto názory sa priečia podstate kňazskej služby. Existuje ešte aj iné chápanie kňazskej služby. Toto prijímajú tí kňazi, ktorí chápu kňazskú službu ako vládnutie a vydávanie príkazov. Títo kňazi zabúdajú na svojho Učiteľa, ktorý pochválil svojich učeníkov za to, že ho pokladajú za Pána a Učiteľa, a predsa o sebe povedal, že prišiel, aby slúžil a nie aby jemu posluhovali. Slúžiť tak, ako to robil Ježiš Kristus, to je veľké umenie. Dobrý kňaz sa ponára do evanjeliových textov, aby prenikol Kristovým duchom a poznal jeho príklad. Ježiš Kristus jasne predstavoval vôľu nebeského Otca: – chválil, ale aj karhal, keď to bolo potrebné urobiť, milosrdne prijímal hriešnikov, privádzal ich na cestu spravodlivosti, trpezlivo počúval, prijímal aj pochvalu, ale nevzdal sa kríža. Úplne prijal vôľu Otca a dal svoj život za ľudské pokolenie. To je náš ideál. Takýto príklad kňaza – sprievodcu a služobníka ľudí, nasledujú dospelí, starí, mladí a aj deti. Jedna z troch úloh kňaza je byť pastierom podľa príkladu toho, ktorý povedal, že je Dobrým pastierom, ktorý vedie svoje stádo na dobrý pasienok, ochraňuje ho od vlkov a neváha ísť aj za jednou stratenou ovcou. Takým pastierom môže byť len ten, kto verí v Krista a nepozerá na svoj život cez hodnoty hriešneho sveta. A tu je veľký paradox – kňaz, ktorý je dobrým pastierom a ktorý nič nenecháva pre seba a dáva všetko, dostáva od Pána veľký vnútorný pokoj a vôkol seba vytvára atmosféru opravdivého šťastia a radosti.

vladyka Ľubomír Huzar

arcibiskup

(voľný preklad: o. Miroslav Dancák)

Pokračovanie: Dôležitá úloha duchovenstva na ceste do budúcnosti III.
Predošlé: Dôležitá úloha duchovenstva na ceste do budúcnosti I.


Posledná zmena: 17.04.2020 - 10:18.

Gréckokatolícky kňazský seminár blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove 2020
                Podporte nás
Aktuality:

Miništrantský tábor 2020 24.06.2020

Odpustová slávnosť v kňazskom seminári 01.06.2020

Pozdrav našich bratov zo Zboru sv. Romana Sladkopevca 17.04.2020

Posvätenie kolivy a Nedeľa ortodoxie – Veľký pôst 2020 06.03.2020

Ruženec za Slovensko 27.02.2020

Duchovná obnova – február 2020 27.02.2020

Večer s Máriou Mačoškovou 27.02.2020

Prednáška otca Miloša Pikalu (Inky) – Farské evanjelizačné bunky 11.02.2020

Svätenie priestorov kňazského seminára 23.01.2020

Subdiakonská vysviacka bratov piatakov 10.12.2019

Naposledy aktualizované:

Miništrantský tábor 2020 24.06.2020

Miništrantský letný tábor 24.06.2020

Pondelok Svätého Ducha 02.06.2020

Duchovné slovo 02.06.2020

Foto 01.06.2020

Odpustová slávnosť v kňazskom seminári 01.06.2020

Duchovné povolanie 24.05.2020

Predstavení 04.05.2020

Informácie pre kandidátov 29.04.2020

Dôležitá úloha duchovenstva na ceste do budúcnosti II. 17.04.2020

RSS - Správy z VatikánuRSS - ABU - aktuálne správy

Lurdy privítajú 16. júla prvú medzinárodnú „e-púť“
15.07.2020

Zomrel mukačevský eparcha vladyka Milan Šášik CM
15.07.2020

Slovenských gréckokatolíkov v Mníchove navštívil vladyka Cyril Vasiľ SJ
14.07.2020

Minoriti zriadili provinciálnu kustódiu na Ukrajine
14.07.2020

Loď s menom pápeža Františka pomáha na Amazone aj proti COVIDu
14.07.2020

Kondolencia arcibiskupa Jána Babjaka SJ k úmrtiu vladyku Milana Šášika
14.07.2020

Pohrebné obrady vladyku Milana Šášika, mukačevského eparchu
14.07.2020

Animátori sa pripravovali na letné stretnutia mládeže
13.07.2020

Aktualizované: Zomrel eparchiálny mukačevský biskup Milan Šášik
13.07.2020

V Ľutine prijali dvaja svätenci diakonát
12.07.2020