Emeritný pápež Benedikt XVI. vo svojom posolstve k Veľkopôstnému obdobiu hovorí o význame pôstu. Možno nemáme problém s tým či máme alebo nemáme postiť, lebo v dnešnom svete uprostred rôznych povinností a záujmov máme obdobia, kedy by sme najradšej nejedli. Pápež ale hovorí, že problém dnešného sveta je v tom, že sme prišli o duchovný význam pôstu.
Prečo? Preto, lebo pôst sám o sebe nemá nejaký význam. Svätý Gregor Veľký povedal: „Posväcujte pôst“. Pôst sám o sebe nie je svätý, musíme ho posvätiť. Až vtedy sa pôst stáva svätým. Keď je posväcovaný, vtedy má význam. Kde je ten význam? Vo Veľkej noci. Ak nás Veľká noc prekvapí, to znamená že pôst bol nanič. Ale ak štyridsať pôstnych dní, idúcich po sebe, nás uvedie do veľkonočných dní, to znamená, že to bol svätý čas v našom živote.
Pôst nám ukazuje pravdu o nás, pretože tá pravda je spojená s našimi dôležitými hodnotami. Môžeme sa pozerať na pôst ako na východiskový bod pre vážnu diagnózu. Môže sa stať, že nám pôst vôbec nechýba, ale chýba nám niečo oveľa vážnejšie. Myslím, že nám to Boh pomôže odhaliť.
Pôst má eschatologický význam. Ženích bol vzatý. Svätý Augustín a Inocent III. hovoria, že apoštoli to pochopili ako prví vo Večeradle. Vo Večeradle po zmŕtvychvstaní sa apoštoli nielen modlili, ale aj postili. Skade sa vzala tá myšlienka postu u apoštolov? Inocent III. hovorí ďalej takto: Predsa je napísané, že nie sú ešte opití, lebo je ešte len tretia hodina. Ešte nič nejedli, nič nepili a Svätý Duch na nich zostúpil. Aj Cirkevní Otcovia a ďalší teológovia mali pocit, že sa apoštoli museli postiť, lebo ženích bol vzatý a oni čakali na zoslanie Ducha.
Pôst má eschatologický význam. Ak nepostíš, asi nič neočakávaš. Si spokojný s takým stavom zo stretnutia s Bohom aký máš. S takou vierou, akú máš. Na nič nečakáš. A Cirkev práve teraz je v napätí, je stále nespokojná s tým, čo má, stále nenasýtená, stále čakajúca. Samozrejme, že spása je dokonaná Kristom, ale v nás je ešte napätie medzi Bohom a hriechom. A keď je v nás to napätie, tak sa postím, lebo mám pocit, že ženích nie je úplne so mnou. Preto postím.
Pápež František vo svojej homílii povedal: „Pôstne obdobie je novým začiatkom; cestou, ktorá vedie k istému cieľu: Veľkej noci vzkriesenia, Kristovmu víťazstvu nad smrťou. A táto doba nám zakaždým adresuje dôraznú výzvu na obrátenie: kresťan sa má obrátiť k Bohu „celým svojím srdcom“ (Joel 2, 12), nesmie sa uspokojiť len s priemerným životom, ale má rásť v priateľstve s Pánom. Ježiš je verným priateľom, ktorý nás nikdy neopustí, lebo i keď hrešíme, trpezlivo čaká na náš návrat k nemu, a týmto čakaním prejavuje svoju vôľu odpustiť nám. … Pôstne obdobie je tým najvhodnejším časom na nové stretnutie so živým Kristom v jeho slove, vo sviatostiach a v blížnom. Pán – ktorý počas 40-tich dní na púšti zvíťazil nad zvádzaním pokušiteľa – nám naznačuje, akou cestou máme ísť. Duch Svätý nech nás vedie, aby sme kráčali po skutočnej ceste obrátenia, znovu objavili dar Božieho slova, boli očistení od hriechu, ktorý nás oslepuje, a slúžili Kristovi prítomnému v núdznych bratoch“.
Nastúpme s vierou na túto cestu a tak budeme môcť naplno zažiť veľkonočnú radosť a svedčiť o nej. Veď k tomu nás pozval po mene.
o. Miroslav Dancák, rektor seminára
15. mája 2017
Dňa 14.05.2017 sme sa všetci seminaristi spolu s našimi o. predstavenými zúčastnili púte do rodiska nášho bl. Vasiľa Hopka – Hrabského. Pekná slávnosť bola ozdobená aj spevom nášho Zboru sv. Romana Sladkopevca.
15. mája 2017
V dňoch 12 – 14. 5. 2017 nás poctili návštevou bohoslovci z Lublina s o. rektorom Bogdanom Pańczakom, ktorí prišli spoznať život v našom seminári a tiež sa zúčastnili spolu s nami púte k bl. Vasiľovi Hopkovi do Hrabského.
7. mája 2017