Dôležitá úloha duchovenstva na ceste do budúcnosti IV.
Povolanie, to nie je len pozvanie vstúpiť do seminára, ale aj Bohom zverená úloha, ktorá dáva zvláštny charakter životu človeka, ktorý počul Pánovo pozvanie a chce sa čo najlepšie pripraviť na jej dobré plnenie.
Kňazský život
Čítajúc vyššie uvedené pravdy viery a životné príbehy, niekto si môže myslieť, že tu ide o kňaza ako o individuálnu osobu. Chcem poopraviť takúto mienku, lebo v našom každodennom živote sme povinní rozprávať o kňazoch v množnom čísle, o spoločenstve spolubratov. Je to nanajvýš potrebné, lebo osamotený kňaz je vystavený mnohým nebezpečenstvám: od psychickej samoty a z toho vyplývajúcich rôznych problémov, až po stratu viery, čo je veľmi nebezpečné. Kňazi sú povinní žiť ako spoločenstvo: často sa stretávať pri rôznych príležitostiach, snažiť sa spolupracovať, navzájom sa obohacovať skúsenosťou kňazskej služby.
23. mája 2019
Po úspešných štátniciach nastal čas rozlúčky s našimi najstaršími bratmi – šiestakmi. Seminárne chodby boli naplnené banánovými škatuľami a rôznymi vecami, ktoré si za niekoľko rokov nazbierali. Samotná oficiálna rozlúčka začala krátko po 4 poobede, modlitbou 9. času a svätou liturgiou, po ktorej sme sa presunuli do seminárnej jedálne na slávnostnú večeru, ktorú dopĺňalo krátke pásmo, ktoré si pripravili tradične bratia druháci. V niekoľkých scénkach ukázali svoje herecké schopnosti a predstavili šiestakov tak, ako ich videli za tie dva roky oni. Zároveň sa každého šiestaka pýtali niekoľko otázok, od futbalových rád až po duchovné rady pre mladších bratov. Zazneli rôzne rady, avšak najviac rezonovalo slovo bratstvo.
Či už vo futbale, alebo aj v každodennom živote, stále je dôležité mať okolo seba bratov, ktorí sa podržia a pomôžu. Na záver programu zaznelo spoločné ďakujem šiestakom, za ich príklad nielen v povinnostiach, ale aj v duchovnosti. Večera sa ukončila spoločnou modlitbou, ktorú predniesol otec rektor Miroslav Dancák, po ktorej sa skončila oficiálna časť rozlúčky a lúčenie pokračovalo neoficiálne – počínajúc predstavenými s rodinami až po jednotlivých bohoslovcov.
21. mája 2019
Máj sa považuje nie len za mariánsky mesiac a lásky čas, ale aj za čas púti seminaristov.
Odhliadnuc od turistického dňa s otcom arcibiskupom metropolitom Jánom, sme začali putovať už 5. mája, na horu Zvir v Litmanovej, kde predstavený a bohoslovci prebrali záštitu nad májovou Malou púťou. Litmanová nás prekvapila čerstvou snehovou pokrývkou. Program začal Akatistom, ktorý viedol otec Marcel Pisio, náš súčasný špirituál a bývalý správca tohto pútnického miesta. Program pokračoval ružencom, ktorý si pripravili bratia seminaristi. Vyvrcholením bola svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom bol otec Miroslav Dancák, rektor seminára, kazateľom bol náš vicerektor, otec Jozef Gača. Svojím spevom liturgiu obohatil seminárny zbor.
Ako je už zvykom, 12. mája sme sa zúčastnili archieparchiálnej púte v Hrabskom, v rodisku blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka. Púť začala molebenom k blahoslavenému, po ktorom nasledovalo posvätenie pamätnej izby vladyku Hopka v priestoroch farskej budovy. Hlavným celebrantom a kazateľom bol prešovský protosynkel Ľubomír Petrík. Liturgiu svojím spevom sprevádzal zbor bl. Pavla Petra Gojdiča z farnosti Vranov-Čemerné a skupina Onezim.
Naše púte vyvrcholili jubilejnou 10. metropolitnou púťou do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove, ktorá sa konala v sobotu 18. mája. Liturgický program sa začal Akatistom k Presvätej Bohorodičke. Po ňom nasledovala archierejská svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom bol otec arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. Pútnikom sa prihovoril vroclavsko-gdanský eparcha Vladimír Juščák OSBM. V kázni pripomenul, že odpoveďou človeka na Božie milosrdenstvo má byť naše milosrdenstvo voči iným. Bodkou za púťou bola tradičná Korunka k Božiemu milosrdenstvu o tretej hodine. Archijerejskú svätú liturgiu, ako aj celý program púte svojím spevom doprevádzal bohoslovecký Zbor sv. Romana Sladkopevca.
11. apríla 2019
V Gréckokatolíckom kňazskom seminári blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove sa 7. apríla 2019 konal už tradičný Deň otvorených dverí. Bohoslovci si pripravili program, cez ktorý návštevníkom spríjemnili nedeľnú pohodu a priblížili svoj každodenný život.
Program bol otvorený v kaplnke seminára katechézou, ktorou bohoslovec Martin Grošík prirovnal Deň otvorených dverí k Pasche, kedy sa definitívne každému človekovi otvorili dvere do nebeského kráľovstva. Nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ a ktorú spevom sprevádzal seminárny Zbor sv. Romana Sladkopevca. V homílii vladyka zdôraznil, že po Adamovom hriechu sme sa všetci stali odsúdencami na smrť, z čoho nás Ježiš vykúpil. Rovnako všetkých prítomných ubezpečil, že odpustený môže byť každý jeden hriech okrem zatvrdilosti srdca, a preto je potrebné uveriť Kristovi a vstúpiť do ľútosti za hriechy.
Po svätej liturgii bol priestor na guláš a voľný program, ktorý prerušila prezentácia kňazského seminára. V tejto časti bohoslovci Jakub Jasik a Dávid Zimovčák predostreli históriu seminára, priblížili funkcie jeho predstavených a ponúkli náhľad do harmonogramu dňa i do zaujímavostí spätými so životom bohoslovcov. Svojimi vstupmi sa k hosťom prihovorili vladyka Ján Babjak, rektor Miroslav Dancák a seminarista Richard Fučko.
Následná aktívna siesta ponúkla tak najmenším, ako aj tým starším mnoho podnetov k tráveniu pekného nedeľného popoludnia. Na jednotlivých stanovištiach bratia prezentovali liturgické predmety, približovali východný obrad cez symboliku a teológiu ikonostasu (stena s ikonami, oddeľujúca loď chrámu od svätyne), prezentovali ikonopiseckú dielňu, vysvetľovali históriu a veci spojené s prípravou bohosloveckého časopisu Prameň, učili umeniu spoločenského stolovania a rôznym technikám elegantného skladania servítok či ponúkali možnosť vyskúšať si škrabanie zemiakov (mimochodom, jeden bohoslovec za rok oškrabe v priemere dvetisíc kusov stredne veľkých zemiakov). Tí najmenší sa mohli dosýta vyšantiť pri najrôznejších hrách a futbale.
Tento bohatý deň zavŕšila večiereň, po ktorej sa rektor všetkým poďakoval a návštevníci sa rozišli domov. (-mg)
