„Túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh …“ (Hebr. 5,4) 

trojiceObdobie formácie v kňazskom seminári je obdobím rozoznávania povolania pre tých, čo sú za formáciu zodpovední, ako i pre samotného kandidáta. Starať sa o povolania znamená nepochybovať, že každý mladý človek dostal ako dar od Boha zvláštne osobné povolanie.
Ani jeden seminarista si nemôže nikdy vyvolať svoje vlastné povolanie. Nikdy to nie je jeho iniciatíva. Nezávisí to ani od jeho záľuby, ani od poznania, ba dokonca ani nie od príkladu iného človeka. A už vonkoncom to nemôže byť náhoda
Seminarista si musí od samého začiatku byť vedomý, že bez jeho vôle ho nikto nemôže formovať, ani pretvárať. Mladík, ktorý sa chce stať kňazom, neprichádza do seminára preto, aby bol formovaný, ale aby sa formoval. Základnými prvkami formovania sú: modlitba, vnútorné ticho, vnímavosť na vnuknutia Svätého Ducha, a ochota seminaristu ochotne prijať a poddať sa týmto vnuknutiam.
Roky prípravy na kňazstvo bývajú za normálnych okolností šťastnými rokmi budúceho kňaza. Za mimoriadnych okolností to môže byť aj čas mnohých problémov, trápení a veľkých obetí. Nie je vôbec nešťastím, že prenikanie do duchovného života je nielen čosi radostné, ale aj namáhavé. Je potrebné naučiť sa nielen modliť, ale aj ovládať svoje sklony. Neistoty a zápas, ktorý prežívame v čase prípravy, nie sú čímsi novým v dejinách spásy, ani v dejinách kňazských povolaní. Prorok Jeremiáš po prvom ťažkom rozhodnutí prijať Božiu výzvu nebol pozbavený ďalších neistôt a váhaní, ani mylného chápania svojho nového poslania. Jeremiáš nebol nijaký silák. Bol dieťaťom nového, malomyseľného a nedôverčivého pokolenia. Pochyboval, ešte aj keď sa modlil. No vo všetkom si opakoval to, čo počul: „Ja som si ťa vyvolil!“ A predsa pochyboval a pochyboval. Čo ak je to všetko klam? Potom sa mu otvorili oči. Nijaký klam nebol príčinou jeho utrpenia. V jeho neochote a neposlušnosti bola príčina toho, že Pán bol od neho vzdialený.
My máme viac možností pri rozhodovaní i v čase prípravy, ako ich mal Jeremiáš. On bol sám a sám sa boril o pravdu svojho povolania. My nie sme sami. Sme uprostred Cirkvi, ktorá má s kňazským povolaním stáročnú skúsenosť. Ona nám ponúka nielen knihy, ale aj živú skúsenosť a radu svojich duchovných a spovedníkov. A ona schvaľuje aj naše povolanie.
Preto na ceste formácie silne rezonuje to, čo pred rokmi povedal Kardinál Ján Chryzostom Korec: „Našou úlohou nie je prispôsobiť kňazstvo dnešným časom tak, aby bolo dnešku za každú cenu prijateľné a ním trpené. Našou úlohou je uchovávať kňazstvo v celej jeho sile, presvedčivosti a nevyhnutnosti pre svet.“

o. Miroslav Dancák, rektor seminára

ornament

Rok rodiny v našom Gréckokatolíckom kňazskom seminári

ikonaV Prešovskej archieparchii si veriaci v chrámoch na sviatok Bohozjavenia Pána 6. januára vypočuli pastiersky list prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka SJ, ktorým k Roku Sedembolestnej Panny Márie, vyhlásenom Konferenciou biskupov Slovenska, vyhlásil pre Prešovskú archieparchiu aj Rok rodiny.
Tento svoj krok zdôvodnil takto: „Bl. pápež Ján Pavol II. pri návšteve Prešova povedal: «Matka je osoba, ktorá v každej rodine spája všetkých jej členov. Je to práve ona, ktorá vie svojou láskou urovnať spory a odstrániť nedorozumenia.»
Našim seminárnym spoločenstvom tiež putovala ikona Svätej rodiny, na tejto stránke nájdete katechézy, ktoré si pripravili bohoslovci počas putovania izbami nášho seminára. Rodina je základom každého spoločenstva, preto sa snažíme spolu so Svätou rodinou prejsť týmto rokom so zamýšľaním sa nad životom a príkladom Svätej rodiny.


Zobraziť viac o Roku rodiny v kňazskom seminári blahoslaveného Petra Pavla Gojdiča >>>