Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem.
Gn 12,1
… Keď Boh povedal Abrahámovi „odíď“, čo mu chcel tým povedať? Určite nie, aby utiekol od svojich blízkych alebo pred svetom. Bolo to silné pozvanie, povolanie, aby zanechal všetko a išiel v ústrety novej zemi. Čo je pre nás táto nová zem, ak nie spravodlivejšia a bratskejšia spoločnosť, po ktorej hlboko túžite a ktorú chcete vybudovať až po periférie sveta?
Čítať ďalej
12. decembra 2018
Začiatkom decembra, 5.12., v predsviatok svätého Mikuláša Divotvorcu, arcibiskupa lykijskej Myry, sa seminaristi kňazského seminára začali pripravovať na jeho príchod veľkou večierňou s lítiou. Túto večiereň sa spolu so seminaristami modlili aj ďalší traja biskupi – prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, košický eparcha Milan Chautur CSsR, a aj vladyka Ján Eugen Kočiš, pražský pomocný biskup v emeritúre.
Po spoločnej modlitbe sa prítomní presunuli do seminárnej jedálne, kde nasledovala slávnostná večera, po ktorej do seminára prišiel vladyka Mikuláš so svojím osobným šoférom a sprievodom až z ďalekých Mýr. Nasledovalo krátke divadelné pásmo seminaristov tretieho ročníka, po ktorom Mikuláš rozdal sladké dary všetkým, ktorí boli dobrí a počúvali. Na záver sa poďakoval svojím spolubratom v biskupskej službe, ktorí sa podelili o svoje zážitky so svätým Mikulášom. Po krátkom posolstve požehnali prítomné publikum, čím sa zakončil tento spoločný večer.
Svätý Mikuláš využil tento krátky čas, kým bol v Prešove, aby počas nasledujúcich dní spolu s tretiakmi navštívil mnohé školy, sociálne zariadenia a charity. Nevynechal ani arcibiskupský a mestský úrad. Všade kam prišiel, upriamoval pozornosť na to, čo sa stane o pár týždňov – narodenie Spasiteľa. Vyzdvihoval hodnotu darovania seba samého, no nikdy nechodil naprázdno, stále mal pri sebe nejakú sladkú drobnosť alebo svoj obrázok, pre tých, ktorí si to zaslúžili.
12. novembra 2018
Dňa 12. novembra sme my, bratia druhého ročníka, prijali obliečku v kňazskom seminári Pavla Petra Gojdiča v Prešove. Slávnostnej archijerejskej svätej liturgii predsedal arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, koncelebrovali košický eparcha Milan Chautur CSsR a emeritný pražský eparcha Ján Eugen Kočiš. Na liturgii koncelebrovali aj predstavení kňazského seminára. Bola to pre nás nesmierne hlboká udalosť, pretože všetci si veľmi uvedomujeme tie mnohé milosti, ktoré nám náš milostivý Boh ponúka. Na druhej strane si však uvedomujeme nehodnosť toho, že sa aj takýmto spôsobom už odlišujeme od sveta. No láska k Bohu nás poháňa o to viac dopredu, aj napriek naším nespočetným slabostiam a pádom. Pri obliekaní do podriasnikov sa modlíme modlitbu : „Obliekaš ma do čestného rúcha mnohomilostivý Kriste Bože môj, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom“. Bože pomôž nám dôstojne a s pokorou kráčať po tvojej ceste, a tak sa stali hodnými tvojho večného kráľovstva, Amen.
27. októbra 2018
Liturgia svätého Jakuba v GKS
Poobede na sviatok sv. apoštola Jakuba, 23.10., slávili predstavení GKS spolu so seminaristami starobylú liturgiu sv. apoštola Jakuba práve v seminárnej kaplnke. Táto liturgia sa slávi iba raz v roku, na sviatok Pánovho brata Jakuba. Hlavným sláviteľom bol rektor seminára, otec Miroslav Dancák.
Táto liturgia sa vyznačuje viacerými výnimočnosťami – ambón, analoj a sedes sú uprostred ľudu, takže čítania a homília sa čítajú medzi ľuďmi, uprostred chrámu. Otec rektor v kázni upriamil pozornosť seminaristov na mnohé starobylé liturgické texty, zvolania a prosby. Jednou z prosieb je aj prosba z nadpisu, ktorú spievajú kňazi na nápev 5. hlasu a ľud im odpovedá.
Taktiež aj záverečné časti liturgie, ako napríklad zaambónna modlitba. Častou liturgie, ktorá utkvie v pamäti najviac, je samotné prijímanie. Veriaci prijímajú Eucharistiu osobitne, najprv im kňaz vloží do úst Kristovo Telo, v spevoch liturgie pripodobnené žeravému uhliu z proroka Izaiáša, ktorým sa serafín dotkol jeho perí a odstránil ním jeho vinu.
Následne veriaci prijímajú drahocennú Krv, pijú ju priamo z čaše, ktorú drží kňaz. Tento spôsob prijímania sa podobá spôsobu, akým prijímajú Eucharistiu kňazi, čím má pre seminaristu, ktorý sa jedného dňa stane cez položenie rúk biskupa kňazom, osobitný význam.